Keď sa dieťa opakovane budí so soplíkom a večer zaspáva až dlho po zhasnutí, rodič si prirodzene položí otázku, či jedno spôsobuje druhé. Spánok skutočne ovplyvňuje množstvo procesov v tele vrátane regulácie imunitných reakcií a regenerácie. Z toho však nevyplýva, že každé dieťa, ktoré zaspí neskoro, bude častejšie choré alebo že skorší večierkový čas infekcie zastaví.
Oveľa presnejšie je hovoriť o možnom reťazci: neskoré zaspávanie môže pri pevnom rannom vstávaní skrátiť celkový spánok. Dlhodobý spánkový deficit môže zhoršovať regeneráciu, náladu, pozornosť aj schopnosť tela primerane reagovať na záťaž. Zároveň platí opačný smer. Upchatý nos, kašeľ, horúčka, zväčšené nosohltanové mandle či nepohoda po chorobe môžu spánok narušiť a posunúť zaspávanie. Časté choroby a zlý spánok sa teda niekedy navzájom udržiavajú.
Najväčším zdrojom infekcií však zvyčajne zostáva kontakt s vírusmi, najmä po nástupe do škôlky alebo školy. Úlohu môžu mať aj sezóna, súrodenci, očkovanie, chronické ochorenie, dym v domácnosti či anatomický problém v dýchacích cestách. Spánok je dôležitá časť skladačky, nie jediný vinník.